Na krásny úsmev nie je nikdy neskoro

Niekde som raz čítala, že to, čo si muži všimnú na žene ako prvé, nie sú ani jej nohy, ani oči a dokonca ani prsia. Keď stretnú zaujímavú ženu, čakajú vždy na jej úsmev. U mňa však bohužiaľ nikdy nebolo veľmi na čo čakať. Môj chrup bol skrátka odjakživa krivší.

Už na prváckej fotke zo zédešky, kde som sa cerila na svet so šlabikárom v náručí, nebolo s mojimi tesákmi všetko kóšer. Rodičia boli zo mňa zúfalí. Mamina mi v slabej chvíľke dokonca za strojček sľúbila aj poníka, pričom by som rada podotkla, že sme vtedy bývali v bezbalkónovom trojizbáku. Samozrejme, že som odmietla.

„…nemienila som ani za svet nechávať v zubárskom kresle hektolitre potu“

Nedávno, so sfúknutím sviečkovej tridsiatky na mojej obľúbenej sacherke, som si však uvedomila, že časy, kedy by ste ma dostali na poníka za úvahu o podstúpení čelustno-ortopedickej liečby, sú už nenávratne za mnou a môj chrup si „vďaka“ predsudkom a strachu stále nepolepšil. Keďže som však pred tromi mesiacmi začala pracovať ako moderátorka v jednej regionálnej televízii, povedala som si, že aspoň kvôli divákom s tým musím konečne niečo robiť.

„…keď som si z úst vybrala posledný, neverila som vlastným očiam“ 

Keď som potom na internete našla niečo o neviditeľnom strojčeku, myslím, že sa volal Invisalign, nezaváhala som už ani chvíľku. Bol jednoducho vyrobený pre mňa a konečne som pochopila, na čo som celý ten čas čakala. Podľa opisu baby, ktorá ho nosila, bol takmer úplne neviditeľný. Hneď na druhý deň som bežala do Interkliniku, kde vám Invisalign spravia na mieru. Zubárka mi najskôr zobrala odtlačok zubov. Potom mi pomocou nejakej ultramodernej 3D technológie ukázala, ako bude vyzerať môj nový dokonalý úsmev a vtedy mi už ozaj nebolo treba viac hovoriť. Jediné, čo mi v tej chvíli behalo hlavou, už aby som ten stomatologický zázrak mala v ústach. Doktorka mi potom z tej 3D vizualizácie vyrobila vyrovnávače, ktoré som si vymieňala približne každé dva týždne. Najlepšie bolo, že som si vyrovnávač mohla kedykoľvek vybrať a pochutiť si pri večernom filme na pukancoch, či dopriať mamin obľúbený orechovník. Po pár mesiacoch, keď som si z úst vybrala posledný, neverila som vlastným očiam. Z 3D vizualizácie bola razom realita v podobe môjho krásneho nového úsmevu. Odvtedy sa usmievam vždy a všade a v práci nielen pri uvádzaní zvieratkovských reportáží.

Zdroj: interklinik, Katarína S.