interklinik_urologia

Mal som čerstvú päťdesiatku a všetko, čo som si kedy mohol priať. „Ulovil“ som krásnu ženu, ktorú mi závidel každý jeden kamarát, k tomu dve deti, dobrú prácu, rýchle auto a obrovský dom. Jediná vec mi však chýbala. Sex.

V jeden večer som zistil, že to jednoducho nefunguje tak, ako by malo. Mali sme na návšteve pár kamarátov, grilovali sme, čo to popili. Keď sme si šli potom s manželkou ľahnúť, mali sme na seba neskutočnú chuť. Červené víno asi spravilo svoje, a tak sme sa vrhli na to. Zrazu to ale u mňa akosi nešlo, jednoducho nič. Povedal som si, že toho vína bolo asi trochu viac, ako malo byť a ďalej som to neriešil.

„…čím viac som sa snažil, tým to bolo horšie“

Keď som však svoju manželku nedokázal uspokojiť ani ďalší večer, o týždeň, dva, mesiac, začal som byť zúfalý. Naše večery miesto poriadneho sexu tak pravidelne končili pri čaji a partičke olympijskeho faraóna. Najhoršie však bolo, že čím viac som sa snažil, tým to bolo horšie. Začal som sa jej postupne vyhýbať, zámerne som chodil neskoro z roboty, keď už spala. Radšej som hodiny presedel sám v kancelárii a strávil ich googlením, čo robiť. Samozrejme, že internet bol plný len viagry a „zázračných“ piluliek, ktoré v konečnom dôsledku aj tak nič neriešia. Google mi teda nepomohol a s kamarátmi som sa o takýchto záležitostiach baviť nemienil. Veď to je pre chlapa najväčšia potupa. A tak som sa svojej žene „úspešne“ vyhýbal aj naďalej.

Raz, keď som však prišiel domov a našiel som ju sedieť s plačom na gauči, vedel som, že je zle. Začala ma totiž podozrievať, že mám nejakú bokovku, a tak som musel s pravdou von. Vedel som, že povedať jej to nie je najlepší nápad. Začala hneď vymýšľať s nejakou ľudovou liečiteľkou, hypnózou a neviem čím všetkým. Keďže som však svojej žene chcel zase dávať všetko, čo som jej ako správny chlap dávať chcel, nechal som sa nakoniec na tú hypnózu prehovoriť. Hypnotizérke sa ma samozrejme nepodarilo dostať ani do hladiny alfa, nieto ešte zhypnotizovať, a tak som na takéto „šamanské“ pokusy nadobro zanevrel.

„…rázové vlny vyriešili môj problém raz a navždy“

Manželku však veľmi trápilo, keď videla ako mi to celé zrazilo sebavedomie, a tak si nedala pokoja. Od kamarátky, ktorá chodila do Interklinik, sa dopočula o rázových vlnách. Tie vraj dokážu vyriešiť môj problém natrvalo. Keď som sa nadýchol s jasným plánom oponovať jej, že je to len ďalšia „neúčinná“ hlúposť a strata času, strčila mi do ruky adresu kliniky a meno lekára, s tým, že ma už čakajú. Nasadil som si teda na seba najväčšie slnečné okuliare, ktoré som doma našiel, aby som bol dostatočne krytý, a šiel som tam. Nakoniec to však bolo celkom v pohode, počas ošetrenia lekár prechádzal hlavicou nejakého prístroja tam, kde to bolo potrebné a ja som cítil len slabé mravčenie. Trvalo to ledva pätnásť minút. Chodil som tam každý týždeň ešte asi sedemkrát. Z každého sedenia som sa však rýchlo ponáhľal domov za svojou ženou, keďže všetko opäť fungovalo tak, ako má. Najlepšie však je, že rázové vlny vyriešili môj problém raz a navždy. Nevedel som sa svojej ženy nasýtiť. Teraz máme síce chvíľu „pauzu“, lebo k našim dvom dievčatám čoskoro pribudne malý junior, ale určite si to neskôr vynahradíme.

OBJEDNÁVAŤ sa môžte na tel.čísle: 02/ 6823 0950

 

 

Zdroj: peter n., interklinik urológia

Share

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *