DIEŤA A ZUBÁR Fluoridácia

Podľa pediatrov, pre zdravie zubov je už od detského veku potrebný dostatočný prísun flouridových iónov. Fluoridy – zvlášť ich organická forma aminfluoridy, ktoré nájdeme v zubnej paste, ústnej vode či géli – sú účinným prostriedkom proti vzniku zubného kazu.

Schopnosť remineralizovať zubnú sklovinu, zastaviť tvorbu začínajúceho sa zubného kazu, dokazuje ich nezastupiteľnú úlohu, najmä v prevencii zubného kazu.

Najmä u detí od šiesteho roku, teda v čase, keď sa začína výmena zubov, je dôležitá nielen každodenná starostlivosť o zuby, ale aj intenzívna fluoridácia.

Čo je fluoridácia

Fluoridácia je názov pre aplikáciu fluoridov. V zubnom lekárstve môže byť systémová, ktorá sa vykonáva napríklad pridaním fluoridov do mlieka (sunar), pitnej vody, kuchynskej soli alebo braním fluoridových tabliet.

Druhým, častejším typom je miestna fluoridácia, pri ktorej sú látky s fluórom lokálne aplikované na zuby.

Cieľom miestnej fluoridácie je dodať do povrchových vrstiev skloviny dostatočné množstvo fluoridov a zvýšiť tak odolnosť zubov voči kyselinám, ktoré sú vytvárané baktériami zubného povlaku. Koncentrácia fluoridov v sklovine sa časom znižuje, preto je potrebné ich prísun pravidelne opakovať.

Spôsoby fluoridácie

Miestna fluoridácia sa uskutočňuje troma spôsobmi:

• individuálne – pacient aplikuje látky s obsahom fluoridov na zuby sám.
• hromadne – hromadná topická fluoridácia sa v minulosti realizovala prevažne v detských kolektívoch v spolupráci s pedagógmi – v materských a základných školách, detských domovoch a rôznych ústavoch.
• ordinačne – ordinačný spôsob je vykonávaný zubným lekárom alebo školeným zdravotníckym personálom. Ak lekár nezvolí inak, je práve ordinačná fluoridácia zubov tým najvhodnejším spôsobom aplikácie. Lekár tak má dohľad nad kvalitou ošetrenia, množstvom fluoridov a celkovým efektom.

Pre koho je určená

Miestna fluoridácia je vhodná najmä pre osoby s vyššou kazovosťou chrupu, pre pacientov s fixnými alebo snímateľnými strojčekmi alebo zubnými náhradami, vďaka ktorým vznikajú v dutine ústnej nové plochy pre tvorbu zubného povlaku. Ďalej je miestna aplikácia fluoridov odporúčaná osobám fyzicky alebo mentálne hendikepovaným.

Všeobecne však záleží na úsudku ošetrujúceho lekára, či vidí pozitívny efekt vo fluoridácii zubov u daného pacienta. Lekár sa môže rozhodnúť nevykonávať fluoridáciu z mnohých dôvodov, medzi ktorými je najčastejším zlá ústna hygiena.

V prípade, kedy je pacient motoricky zdatný, ale neriadi sa zásadami správnej zubnej hygieny, je fluoridácia plytvaním času lekára i pacienta. Aj tá najväčšia vrstva fluoridov či zubnej pasty nič nezmôže, ak sú zuby trvale poškodzované zubným povlakom.

Metódy aplikácie fluoridov

• Fluoridované zubné pasty – pri pravidelnom čistení zubov týmito pastami sa znižuje riziko vzniku zubného kazu. Existujú tri rôzne skupiny fluoridovaných zubných pást podľa koncentrácie tohto prvku – detské, kozmetické  a terapeutické.
• Výplachová metóda – je vykonávaná buď osobne, alebo hromadne špeciálnymi roztokmi. Pri osobnom použití sa odporúča aplikácia roztoku s 0,05% fluoridu sodného po dobu 1-2 minút najlepšie večer po vyčistení zubov. Pri hromadnom spôsobe podania sa používajú roztoky s vyššou koncentráciou fluoridov (0,2-0,5%).
• Obkladová metóda – nie je tak častá, pretože je oproti predchádzajúcim metódam náročnejšia na prevedenie. Vykonáva sa ordinačne, obložením chrupu vatovými štvorčekmi namočenými v 2% roztoku fluoridu sodného na dobu približne 5 minút.
• Aplikácia roztokov, gélov a lakov – pri vyššej koncentrácii fluoridov sú tieto produkty podávané rovnako v ambulancii. Existujú tiež varianty produktov s nižšou koncentráciou, tie sú pre domáce použitie. Roztoky sú určené na výplachy úst, gély sa aplikujú ako zubná pasta – čistením zubov – a fluoridové laky sa podávajú vatovým tampónom na vyčistený a osušený povrch zubov. Z vyššie uvedených, majú najdlhší kontakt so zubom fluoridové laky.
• Žuvačky s fluoridmi – asi najobľúbenejšia metóda topickej fluoridácie. Kvalita fluoridácie pomocou žuvačiek nie je jednoznačná. Pri žuvaní totiž záleží na mnohých faktoroch, ktoré môžu úplne znehodnotiť fluoridy vo žuvačke obsiahnuté.

Riziká fluoridácie

Fluoridáciu je v prípade malých detí a handicapovaných pacientov nutné konzultovať so zubným lekárom. Ten stanovuje vhodnú formu a metódu aplikácie.

U malých detí navyše existuje riziko vzniku fluorózy, čo je postihnutie zubnej skloviny vplyvom nadmerného prísunu fluoridov.

Miestna aplikácia fluoridov je vhodným doplnkom správnej ústnej hygieny. Mala by sa vždy vykonávať po konzultácii s ošetrujúcim zubným lekárom, aby sa predišlo prípadným komplikáciám.

Prečítajte si tiež: Strach a prevencia;  Snívanie v kresle;

Zdroj/autor: interklinik

Túžite po pestrejších informáciách?

• na Interklinik.sk nájdete všetko o nás
• na Facebooku je všetko pre fanúšikov
• na Flickr na vás prehovoria naše fotky